Edmond Fallot

Nezávislý burgundský rodinný podnik funguje už od roku 1840, kedy svoje princípy zakladal na mletí semienok v kamenistom mlynčeku. Tento postup chráni všetky chuťové vlastnosti horčičného semienka a vďaka tomu sú tieto francúzske horčice na vysokej úrovni. V súčasnej dobe vedie spoločnosť Marc Désarménien, vnuk Edmonda Fallota. Na kvalite výroby sa podieľa asi dvadsať zamestnancov. Spoločnosť v priebehu rokov obohatila svoj sortiment produktov o aromatické horčice, octy a ďalšie korenie. Edmond Fallot „burgundské horčice“ vlastní zemepisné chránené označenie (CHZO), čo je znak kvality uznávaný Francúzskom a Európou.

Zaujímavosti: 

Až do druhej svetovej vojny sa v Burgundsku horčica pestovala v lesoch, na čistinách, kde sa nachádzali pece na drevené uhlie, ktorých v tom čase v Burgundsku existovalo veľké množstvo.
Vyhodený „popol“ z pálenia dreveného uhlia bol bohatý na potaš a podporoval rast horčice, ktorej semienko zasiali uhliari. Keď rastlina dosiahla zrelosť a semená boli zhromaždené, zberatelia kúpili semeno od výrobcov dreveného uhlia a potom ich predali výrobcom horčice v regióne Dijon. Vzhľadom na veľký počet výrobcov dreveného uhlia a menší počet obyvateľov táto forma pestovania horčičných semien z veľkej časti postačovala na zásobovanie výrobcov burgundskej horčice. Kvôli poklesu dopytu po drevenom uhlí pre priemyselné využitie a následnému zníženiu počtu spaľovačov dreveného uhlia však pokles pestovania horčice donútil výrobcov horčice poobzerať sa po iných regiónoch (najmä Marne, Somme, Seine-et-Oise, Loiret a Indre). Aj tu bolo pestovanie stále menej výnosné, až bolo nakoniec opustené, takže výrobcom horčice nezostalo nič iné, než odísť mimo Francúzska, najmä do Kanady a Spojených štátov, kde je horčica pre kanadských a amerických farmárov výnosnejšou plodinou.